Mamine cecky

Autor: Peter Lucian Baláž | 8.3.2021 o 7:48 | (upravené 9.3.2021 o 6:16) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  1508x

Tentoraz nie o silikónových implantátoch. Hoci aj o tých by sa dalo písať. Tieto veci sú prirodzenejšie..

V slovenčine poznáme výraz: mamin cecok. Ten označuje buď rodičom najmilovanejšie (najmladšie) dieťa alebo prílišnú vzájomnú naviazanosť dieťaťa a rodiča, a to aj v prípade dospelosti. (Napr. v konflikte nevesta vs. svokra, ak je ženatý muž nezdravo upätý na matku).

Nemalá skupina slovenských katolíkov (klerikov nevynímajúc) sa vyznačuje absolútnou nemohúcnosťou myslenia. Vidia sa v úplnom odkázaní na cirkevnú autoritu, bez možnosti samostatne uvažovať. Na otázky a problémy reagujú ako roboti a hneď odriekajú akúsi mantru či čarovnú formulku: „Ako povie pápež“. Keď sa povie niečo teologicky nové, pre nich neznáme, hoci akokoľvek zdôvodnené, reagujú: „Nestavajte sa proti pápežovi“. Nejde o ľudí inteligenčne zaostalých, ale o takých, čo môžu a majú uvažovať, čítať a hľadať pravdu. Zo strachu či z pohodlnosti tak však oportunisticky nerobia. 

Zaštiťujú sa pritom Kristovými slovami: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“. (Mt 18, 1-3) Zabúdajú však, že byť duchovne dieťaťom je nevyhnutná podmienka pre všetkých veriacich byť „v rámci“ nebeského kráľovstva. Nemôže byť nikto v Božom kráľovstve, od laika až po pápeža, ak sa nestane v duchu dieťaťom. Nie je to teda o akejsi vyčlenenej skupine veriacich, ktorí žijú v intelektuálnej simplexnosti.

Takíto kresťania bez myslenia sú žiaľ ozajstnými „maminými ceckami“, vlastnou vinou nesvojprávnymi príveskami, upäto naviazanými na výrok ich duchovnej Matky – Cirkvi. Teologická odpoveď však na každý problém nejestvuje, resp. nejestvuje hneď, lebo teológia sa vyvíja v závislosti od toku života a času. Byť takýmto príveskom mohlo vyhovovať poddaným a absolutistickému monarchovi 17. storočia či veriacim a pápežovi tej doby. Aj pre veriaceho bolo vtedy existenčne výhodnejšie nehlásať problematické otázky verejne. Priviedlo by ho to na plápolajúcu hranicu alebo minimálne by jeho noha skončila v španielskej čižme.

Dnes však ide o jednostrannú naviazanosť veriaceho na cirkevnú autoritu. Pápež František nechce nesamostatných kresťanov lokajského typu. Na spiatočnej ceste z Afriky v roku 2019 povedal, že víta lojálnu kritiku. Ako múdry líder označil konštruktívnu kritiku za nástroj budovania. Pápež, pri svojej nespochybniteľnej autorite, má veriacich za uvažujúcich partnerov, nie za detinských pochlebovačov.

Samotné Božie slovo varuje pred zavinenou detinskosťou a slaboduchosťou: „Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí.“ (1 Kor 14, 20)

Drahí katolíci, neostávajme nesvojprávne prisatí na iných, ale buďme plnoprávnymi oporami ako Cirkvi, tak aj spoločnosti. Obe nás, ako mysliacich a angažovaných, veľmi potrebujú. 

Básnik Ivan Krasko vo svojej básni Noc na nás všetkých apeluje: "Je nutné myslieť, neodvratne nutné!"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Čo robiť, aby sa Babiš nevrátil ako prezident

Rizikom možnej antibabišovskej vlády je ODS a jej euroskeptické krídlo.

Megalomanské projekty

Príbeh o tom, ako sa z Bratislavy takmer stalo európske Las Vegas

Metropolis zapadol prachom.


Už ste čítali?