Nerušte celibát!

Autor: Peter Lucian Baláž | 2.10.2019 o 12:56 | Karma článku: 7,38 | Prečítané:  2926x

Vieme si predstaviť, čo by to spôsobilo, keby sa kňazi rímskokatolíckeho obradu mohli ženiť? Bola by to kataklizma, na ktorú nie sme úrovňou našej slovenskej viery vôbec pripravení.

Čo by sa stalo, keby dal pápež odrazu všeobecný dišpenz od celibátu? Čo by sa stalo, keby sa rímskokatolícki farári mohli začať ženiť? Koľko žien fiktívne zaľúbených do nejakého celibátnika, ktorý sa aspoň raz objavil v ich farnosti, by prišlo o platonickú lásku? Stratili by romantické ilúzie aký by bol on ich dobrý manžel a láskavý otec. Ako nevraživo by hľadela jedna rímskokatolíčka na druhú, keby sa s jednou z nich oženil kňaz, ktorému obe nadbiehali a boli do neho zaľúbené. Veľmi pravdepodobne by tam nebola veľkodušnosť, dobroprajnosť a sloboda, ale závisť, možno aj zášť. „Veď ja som mu toľko pomohla pre dobro farnosti a vybral si tú druhú“, myslela by si tá „ohrdená“. A nie len ona. Ak by bol kňaz obľúbený vo farnosti, nemal by len dve obdivovateľky. Tej závisti a „zlej krvi“ z takejto svadby by bolo nakoniec veľmi veľa. Väčšina rímskokatolíckych spoločenstiev na Slovensku nie je pripravená na to, že by sa ich pán farár oženil. Rovnako mnohí kňazi by stratu statusu dôstojných celibátnych pánov k prebaľovaniu obkakaných plienok či „tichej domácnosti“ nezvládli a možno by sa im rozpadli rodiny. Nehovoriac o tabuizovanej skutočnosti (bez šírenia homofóbie), že istú skupinu kňazov opačné pohlavie intímne vôbec nepriťahuje a nikdy by sa so ženou neoženili.

Synoda v Ankare r. 314 nebola naladená extrémisticky voči spojeniu kňazstva a manželstva a stanovila, že ak si svätenec vyhradil výnimku, a to pokiaľ by bol pre neho celibát nezvládnuteľný, mohol sa neskôr ako kňaz oženiť. Tento model však v starovekej a stredovekej latinskej cirkvi nenašiel priestor. Atmosféra pohŕdania všetkým telesným prameniaca v antickom stoicizme ho rozdrvila. Veď bol s brutálnou silou rozbitý v stredoveku oveľa zaužívanejší model svätenia ženatých mužov za kňazov.

Ježiš delil svojich nasledovníkov na minimálne dve kategórie: prvou sú „maličkí vo viere“ keď povedal: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.“ (Mt 18, 6) Potom je tu druhá kategória tých, ktorí nie sú maličkí vo viere, hoci tí nie sú explicitne pomenovaní, ale sú protipólom maličkých. Sú „väčší“ či „pevnejší“ vo viere. My, rímskokatolíci sme sa dostali do pasce účelového „vyrábania“ veriacich maličkých vo viere. Človek, ktorý nemá poznanie sa nemôže pravdivo a hlbšie zamýšľať nad svojou vierou, lebo by začal klásť systému nepríjemné otázky. Útechu nájde v iných formách spirituality, ale isto sa tak nestane väčší či pevnejší vo viere. Pred prvým svätým prijímaním sa na nejednom našom kostole vypína monumentálny citát  Kristových slov: „Nechajte maličkých prísť ku mne.“ Mal by tam však ostať, lebo sa tu účelovo buduje stav, kedy systému vyhovuje mať všetkých veriacich maličkých vo viere. Ako napísala Iva Mrvová v jednom zo svojich komentárov: „Na Slovensku je náboženstvo stále viac tradícia a folklór než metafyzika a teológia. Žijeme v krajine, kde sa žinčica, borovička a omšové víno voľne mieša.“ Maličkým vo viere to stačí. Tí si náročnosť aplikácie evanjelia vysvetlia ako pýchu a vyvyšovanie sa.

Nemeckí biskupi začali poukazovať na viacero problémov v rímskokatolíckej cirkvi a chcú poctivo riešiť problémy ako zneužívanie moci, sexuálnu morálku, svätenie ženatých či postavenie žien v cirkvi.

Z týchto problémov je aktuálne najviac neevanjeliové brániť ženatým rímskym katolíkom prijať kňazstvo. Je tam totiž rozhodujúcim faktorom smrť ich manželiek. Veď predsa vdovcov už môžeme svätiť. Gréckokatolícke, pravoslávne, evanjelické či evanjelikálne manželky môžu svojich manželov po vysvätení či ustanovení za kňazov, popov a pastorov vrele objať. U rímskokatolíkov sú manželky svätených vdovcov žiaľ už dávno mŕtve. Nerímskokatolícke cirkevné spoločenstvá sú v žití zásadného odkazu nášho Zakladateľa ďaleko pred nami. Ide o odkaz vzájomnej lásky: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať." (Jn 13, 35)

Preto nerušte celibát! Najbližších sto či dvesto rokov istotne nie. Úroveň súčasnej lásky nás slovenských rímskokatolíkov je žalostne slabá na takéto výzvy. Nie sme na to ľudsky pripravení. Dúfam, že nasledujúce generácie budú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Trnku mohol Čižnár stíhať už dávno, teraz je neskoro

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?