Rímskokatolícka Hlava-XXII

Autor: Peter Lucian Baláž | 20.6.2019 o 20:30 | (upravené 20.6.2019 o 22:23) Karma článku: 4,46 | Prečítané:  1944x

Ozbrojené zložky štátu sú postavené na striktných pravidlách.  Podobne aj Rímskokatolícka cirkev má v niečom železné pravidlá. Kde má však priestor podstata kresťanstva - Kristova láska, o ktorej RKC toľko hovorí?

Pred kňazstvom som bol v  dvoch ozbrojených zložkách nášho štátu. Rok ako vojak-„záklaďák“, neskôr ako policajt na Útvare ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií a v súčasnosti pracujem v tretej. Preto by som chcel porovnať systém ozbrojených zložiek so systémom Rímskokatolíckej cirkvi, lebo o jej pravidlách sa tiež hovorí ako o pevných a striktných. Fungovanie štátu stojí okrem iných dôležitých faktorov aj na armáde a polícii. Bez striktných pravidiel to v armáde či v polícii zas ani nejde. Sám sa pýtam ako to bude s vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou nášho štátu, ak mladí muži a ženy nebudú chcieť pracovať v ozbrojených zložkách. Na druhej strane, pokiaľ sa to s tým drilom, ráznosťou a ľpením na príkazoch a pravidlách nepreženie. Ak áno, potom vznikajú komické či tragikomické situácie, ktoré zažil asi každý muž, čo bol na vojenčine.  Joseph Heller, ako sám povedal, by nikdy nenapísal svetoznámu Hlavu-22, keby nečítal Haškovho Švejka. Poznáme Černých Baronov, Tankový prapor či rôzne vtipy o policajtoch.

Za všetky uvediem aspoň jeden príklad z Černých baronov: Vojak Jasánek sa pri práci vlastnou nešikovnosťou zraní a vojín Kefalín ho chce aj s pomocou ostatných vojakov odviezť na ošetrovňu. Všetko to však s krikom nekompromisne stopne poručík Hamáček. Ten Jasánka obviní z lenivosti a opäť ho pošle pracovať. Kefalín sa snaží Jasánka, seba aj ostatných vojakov zastať apelom k Hamáčkovi, že im išlo hlavne o človeka. Hamáček mu s úsmevom odpovedá, aby tieto starosti pustil z hlavy a dodá, že ľudí na svete je veľmi veľa (prepáčte, originál nebudem citovať).

Protivojnový román Josepha Hellera Hlava-22, či presnejšie Chyták, alebo Háčik-22 (Catch-22), zachytáva mnohé nezmyselné situácie z vojnového prostredia. Jeho pointa spočíva v tom, že z vojny, v ktorej sa dej odohráva, sa môže vojenský letec dostať, len ak je šialený. Na to však musí podať žiadosť o prepustenie s odôvodnením, že je blázon. Podaním samotnej žiadosti o prepustenie ale dokazuje, že šialený nie je, pretože má dosť sebazáchovy na to, aby žiadosť o prepustenie z armády napísal a tak mu nebude vyhovené. Dokonalý kruh absurdity.

Jedno z aktuálnych pravidiel rímskych katolíkov spočíva vo svätení za kňazov (okrem celibátnikov) výlučne vdovcov. Prirodzene je nesmierne zarážajúce, aby na prijatie kňazského stavu ženatého kandidáta bolo nepísanou podmienkou ovdovenie. Biskup mi po suspendácii napísal, že o probléme výlučného svätenia vdovcov z radov rímskokatolíkov cirkevné spisy nehovoria. To je skutočne pravda a my píšeme o tomto probléme práve preto, že rímskokatolícke zákony a hlavy o tejto bolestivej téme mlčia.  Pri stovkách a tisícoch cirkevných paragrafov, kánonov, hláv a predpisov rímskokatolícka Hlava (Chyták) č. XXII. znie: „Písať a hovoriť o nejakom probléme, ktorý sa nenachádza v cirkevnej spisbe, je previnením. Ak chcete o niečom písať, je potrebné aby to bolo spomenuté v cirkevnom práve. Ak to porušíte, bude vám zakázaná aktívna kňazská činnosť, aby ste o tom nehovorili, lebo takto ste proti cirkvi a pápežovi, keď ignorujete ich mlčanie k danej téme.“ To je rovnaký kruh absurdity.

Tento kruh absurdity sa dá odstrániť len trpezlivou principiálnosťou. V žalobe, ktorú napísal udavač na Galilea Galileiho, na základe ktorej bol vyšetrovaný a perzekvovaný inkvizíciou, sa píše, že on a jeho prívrženci sú síce dobrí kresťania, ale sú príliš dôslední vo svojich názoroch.

Ak je niečo čierne, nemôžem to označiť za biele, ani sivé. U mnohých rímskokatolíkov totiž badať strach pred principiálnym prístupom k problémom. Ostávajú im už potom len emócie a sympatie: „My ti budeme veľa tolerovať, len nespochybňuj našu rímskokatolícku Hlavu XXII.: „Si proti biskupovi a pápežovi, ak cirkevné spisy o niečom nepíšu a ty o tom píšeš!“ „Ideálny“ rímsky katolík/katolíčka je takto typ „dobráka“, „dobráčky“. Tí sú obetaví, veľa odpúšťajú a prehliadajú, ale nejdú na podstatu veci, otázky a podnety berú ako útok na autoritu Cirkvi, vôľu ku konštruktívnej kritike u nich nebadať. Ich heslo je: „len aby dobre bolo“. Bohuvďaka, dosť slovenských rímskokatolíkov vidí v smrti manželky ako vstupenky ku kňazstvu vážny problém pokrivenej antropológie a zastávajú postoj, že sa o tom nemôže mlčať.

Láska nám v RKC až tak stopercentne nezapadá do systému (križiacke výpravy, upaľovanie, inkvizícia, galeje, domáce väzenie). A to sa toľko veľa o láske z úst rímskokatolíkov hovorí. Rímska cirkev bola kedysi označená titulom „predsedajúca v láske.“ Sú to však len prázdne slová, ak sa skutočne nežije pravá Kristova láska k blížnemu. My sa nemôžeme spreneveriť svojmu poslaniu, nemôžeme žiť vieru bez lásky a ženatých rímskokatolíkov nesvätiť skôr, ako prestanú byť ženatí a stanú sa vdovcami. Systém tu nie je pre systém, ale pre človeka. Rímskokatolícka Hlava XXII. nie je v zhode s evanjeliom. Ježiš bol proti farizejskej pokrivenosti a povrchnosti konania. Napĺňaním rímskokatolíckeho Chytáku č. XXII. by sme žili v zhode s rozriedeným pseudoevanjeliom. Skutočné evanjelium je jasné, číre, jadrné a čisté. Nestali sa nám aj mnohé iné predpisy a kánony dôležitejšími ako láska a milosrdenstvo? Beda nám, ak by o nás platili Kristove slová o pomere dodržiavania príkazov a žitia lásky: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.“ (Mt 23, 23)

Kristus na inom mieste hovorí: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ (Jn 15, 12) Miloval nás Ježiš štýlom „najprv ti musí zomrieť manželka a potom si vhodný za kňaza a apoštola“?! Určite nie.

Popri toľkých vyhláseniach a výzvach Rímskokatolíckej cirkvi k láske a milovaniu blížneho, je potrebné pozrieť sa do vlastných radov a túto lásku, popri dodržiavaní iných predpisov a nariadení, skutočne aj žiť. Je nevyhnutné vystúpiť z kruhu absurdity. Kresťanom - nasledovníkom ukrižovaného Kráľa lásky -  musí ísť o človeka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Nerozumiete? Ani my tomu, čo sa deje v parlamente

Parlament sa zmenil na cirkus.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zodpovedná zmena Smeru: Odchod zo scény

Smer vypratal kulturáky a náhrada neprišla.


Už ste čítali?